Bolesť
Bolesť je zmyslové precítenie, ktoré vzniká v tele pôsobením rôznych škodlivín s možnosťou aktuálneho poškodenia tkaniva.
Bolesť je definovaná Medzinárodnou spoločnosťou pre štúdium a liečbu bolesti (International Association for the Study of Pain) ako nepríjemný pocit alebo emocionálny zážitok spojený so skutočným alebo potenciálnym poškodením tkaniva, alebo sa ako taký opisuje. Bolesť je vždy subjektívna. Chronická bolesť je v súčasnosti najväčším zdravotníckym problémom v Európe a je samostatnou chorobnou jednotkou.
Bolesť je vyvolaná podráždením receptorov bolesti tzv. nociceptorov, ktoré sa nachádzajú v koži, kĺboch, svaloch, šľachách, okostici, kostnej dreni, vnútorných orgánoch a aj vo vyšších centrách centrálnej nervovej sústavy.
Bolesť rozdeľujeme podľa trvania na akútnu, chronickú a prelomovú. Akútna bolesť je určitým prejavom, ktorý varuje pred hroziacim poškodením organizmu. Má známu príčinu a po jej odstránení prestáva. Chronická bolesť je cyklická, pričom postupne sa mení zo symptómu na samostatnú chorobu chronickej bolesti. Nezáleží na tom, či je príčina známa alebo ide o bolesť bez organickej podstaty. Prelomová bolesť je prechodná neznesiteľná bolesť, ako pokračovanie miernej bolesti, ktorá sa môže opakovať v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch.
Na základe patofyziológie delíme bolesť na štyri skupiny:
- nociceptívna bolesť , ktorá je odpoveďou na rôzne škodlivé podnety a môže byť:
- somatická – koža, sliznice (povrchová), pohybový aparát (hlboká),
- viscerálna – orgánová (difúzna),
- neuropatická bolesť (nervová): centrálna a periférna,
- idiopatická bolesť bez zjavnej fyzickej alebo psychologickej príčiny,
- psychogénna bolesť vyvolaná psychologickými faktormi.
Akútnu bolesť kontrolujeme najlepšie aplikáciou liekov tzv. analgetík. V prípadoch akútnej bolesti je potrebný rýchly nástup účinku toho ktorého analgetika, pri adekvátnej dávke, ktorú je možné podľa potreby zopakovať. Postupujeme od silných analgetík k slabším, s dôrazom na prevenciu chronickej bolesti.
Iná stratégia sa využíva pre kontrolu chronickej bolesti nenádorového a nádorového charakteru. Podávanie analgetík je vysoko individuálne, vo výbere lieku a v jeho kombinácii. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča trojstupňový vzostupný analgetický rebrík, kde na prvom stupni sú neopiodné analgetiká v kombinácií s liekmi, ktoré zosilňujú ich účinok a rôznymi nefarmakologickými postupmi, ktoré taktiež môžu napomôcť odstráneniu bolesti (fyzikálna terapia, psychoterapia). Na druhom stupni sú to opioidy pre strednú bolesť a na treťom stupni opioidy pre silnú bolesť.
Neopioidné analgetiká podávame pri miernej až strednej bolesti každej etiológie. Využívame ich zosilňujúci účinok s centrálnym účinkom opioidov. Sú indikované pri bolestiach svalov a kostí a na kontrolu zápalovej bolesti. Je nutné vybrať najvhodnejší liek z tejto skupiny pre konkrétneho pacienta, s najmenšími nežiaducimi účinkami. V prípade nízkeho analgetického potenciálu je ich použitie obmedzené stropovým efektom, t.j. že zvýšenie dávky nad odporúčanie, nezvýši analgetický účinok. Pri pretrvávaní bolesti nepredlžujeme podávanie analgetík z tejto skupiny, ale siahneme k analgetikám na vyššom stupni.
Opioidné analgetiká využívame v liečbe strednej a silnej nenádorovej a nádorovej bolesti. Ťažko je hovoriť o slabých a silných opioidoch, najdôležitejšia je schopnosť opioidu dosiahnuť adekvátnu úľavu od bolesti, ktorá je definovaná ako uspokojujúca rovnováha medzi dosiahnutým odstránením bolesti a toleranciou vedľajších účinkov lieku.
Prídavné lieky používame na liečbu v kombináciu s primárnymi analgetikami, pričom nimi liečime symptómy, ktoré zvyšujú bolesť. Tieto lieky sa využívajú na každom stupni analgetického rebríka.
Z nefarmakologických postupov u pacientov využívame cvičenie, rehabilitačné postupy a používanie rôznych ortopedických pomôcok. V počiatočných štádiách bolestí môžu byť pre pacientov prospešné taktiež elektrická povrchová stimulácia nervov, akupunktúra, psychoterapeutické a relaxačné techniky.
V neposlednom rade je nutné širšie oboznámenie pacienta o podstate nenádorovej a nádorovej bolesti, jej možnej a úspešnej kontrole, škále liekov a ich vedľajších účinkoch.
V prípadoch nedostatočného účinku medikamentóznej liečby a v určitých špecifických prípadoch je možné využiť postupy z oblasti anestéziológie a neurochirurgie. Z anesteziologických postupov sú to rôzne nervové blokády, kde výber je podmienený sledovaním cieľa. Neurochirurgické techniky sú spojené s vysokým rizikom nežiaducich účinkov a využívajú sa len u pacientov, u ktorých nie je možné kontrolovať bolesť iným spôsobom.
Liečba bolesti je stále veľkou výzvou pre lekára, pretože ponechanie pacienta v bolesti možno kvalifikovať ako zanedbanie lekárskej povinnosti. Z tohto dôvodu je nutné interdisciplinárne správne stanoviť diagnózu a určiť najefektívnejší terapeutický postup k spokojnosti pacienta.
MUDr. Riedel Rudolf
Detská klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
Limbová 1
833 40 Bratislava
Použitá literatúra: Kulichová, M: Algeziológia, EDIS, 2005, s. 299