Alergická nádcha
Nádcha je asi najčastejším ochorením v ambulanciách lekárov prvého kontaktu. Charakterizuje ju zápal
sliznice nosa, ktorý sa prejaví ako svrbenie, kýchanie, vodnatý výtok z nosa a opuch sliznice, čo spôsobuje
upchávanie nosových priechodov. Často sa pridružujú aj iné prejavy, ktoré sú zapríčinené samotným zápalom
alebo neliečením nádchy, ako bolesti hlavy, zatekanie hlienov, strata čuchu a očné príznaky.
50% tvoria alergické a nealergické – neinfekčné nádchy. Ich výskyt sa v priebehu 20. storočia zvýšil až 10 násobne a v súčasnosti trápi až 25% populácie. V niektorých vyspelých západných krajinách s vyspelou ekonomikou sú tieto čísla ešte vyššie. Výskyt je vyšší v mestských aglomeráciách.
Sezónna alergická nádcha je zapríčinená alergénmi, ktoré sa objavujú vždy v určitom období každý rok opakovane. V našich podmienkach ju spôsobuje peľ drevín, tráv, bylín a burín. Celoročnú alergickú nádchu spôsobujú roztoče, zvieracia srsť, perie, bunky a výlučky zvierat, alergény hmyzu. Veľmi často avšak nesprávne sa každá alergická nádcha nazýva polinózou. Je nutné si uvedomiť, že tento výraz sa má používať iba v súvislosti so sezónnou alergickou nádchou zapríčinenou peľom. (pollen = peľ)
Najčastejšou príčinou sezónnej alergickej nádchy sú alergény peľu tráv (asi 50%) na druhom mieste byliny a na treťom pele drevín, hlavne z čeľade brezovitých. Zriedkavé sú alergie len na jeden druh peľu ako aj alergia na huby. Často je diagnóza stanovená neskoro a pacient je už precitlivený väčšinou na niekoľko druhov rastlín. Preto je ťažké vybrať ten „hlavný alergén,“ z ktorého sa vyrobí liek na alergén-špecifickú liečbu. Sezónna alergická nádcha sa v súčasnosti začína veľmi včasne - už v útlom detskom veku. Nie je zriedkavosťou už ani u batoliat. Najväčší výskyt alergie je vo veku od 9 do 40 rokov. Sezónna nádcha sa prejavuje v období maximálneho výskytu daného alergénu v ovzduší, ale mnohí pacienti mávajú alergické prejavy i mimo sezóny. Je to dané tým, že alergény sa stanú súčasťou prachu a v ňom pretrvávajú aj dlhšie po sezóne, bez straty aktivity. Podobné príznaky môžu vyvolať mimo sezóny tzv. „skrížene reagujúce alergény“, ktoré sú obsiahnuté v rôznych potravinách (hlavne v ovocí a zelenine). Takmer 30% sezónnych alergikov trpí na vazomotorickú a chladovú nádchu.
Liečba alergickej nádchy je komplexná. Pri včasnej diagnóze sa zistí alergén, ktorý vyvoláva ochorenie. Dôležité je maximálne vylúčenie alergénov z prostredia alergika. V peľovej sezóne eliminujeme peľ častým oplachovaním vlasov, nosením okuliarov a čapíc. Optimálne je vylúčenie pacienta z kritického prostredia. Z tohto hľadiska sú veľmi účinné klimatické pobyty vo vysokohorskom prostredí, ktoré zároveň posilňujú a upravujú porušenú rovnováhu imunitného systému pacienta.
Jediná kauzálna (príčinná) liečba alergickej nádchy popri odstránení alergénu je alergén-špecifická imunoterapia. Zasahuje priamo do prirodzeného vývoja choroby postupným podávaním zvyšujúcej koncentrácie alergénu do organizmu.
Pre farmakologickú liečbu alergickej nádchy používame kortikosteroidy, antihistaminiká (celkové a lokálne), kromoglykány a dekongestíva.
Nosové kortikosteroidy (napr. beklometazón, budezonid, flutikazón, mometazón, triamcinolón) najúčinnejšie potláčajú včasnú aj neskorú zápalovú alergickú reakciu. Moderné nosové kortikosteroidy môžu sa podávať aj dlhodobo s minimálnym výskytom nežiaducich účinkov. Ich plný účinok sa však rozvinie až o niekoľko dní.
Celkové - tabletové antihistaminiká (napr. cetirizín, desloratadín, fexofenadín, levocetirizín, loratadín), sú výborné aktívne ale i preventívne lieky. Tieto antihistaminiká tzv. druhej generácie sú v porovnaní s antihistaminikami prvej generácie bez vážnejších vedľajších účinkov, sú bezpečnejšie a podávajú sa len raz denne a môžu sa užívať aj dlhodobo.
Lokálne nosové antihistaminiká ako azelastín alebo levokabastín majú vyšší potenciál bezprostredného, okamžitého ovplyvnenia príznakov. Radíme ich medzi antihistaminiká druhej generácie. Nespôsobujú ospalosť a je možné ich podávať dlhodobo bez rizika vzniku závislosti. V súčasnosti môže azelastín predpísať nielen špecialista, ale aj lekár prvého kontaktu (obvodný lekár, pediater) a tak je možná okamžitá liečba prvých prejavov alergickej nádchy. Dĺžka podávania lokálnych antihistaminík nie je časovo obmedzená a nemajú takmer žiadne vedľajšie účinky. Pri výbere lokálne pôsobiaceho prípravku je dôležité všímať si akú formu má daný liek.
Z hľadiska presnosti dávkovania je najvhodnejšia nosová aerodisperzia (vodný roztok), kde je zaručené rovnomerné rozptýlenie („rozprášenie“) potrebného množstva účinnej látky na veľkej ploche sliznice nosa, na rozdiel od kvapiek. Na vytvorenie širšieho spektra účinku je v niektorých prípadoch dobré podávať celkové – tabletové antihistaminikum spolu s lokálne pôsobiacou nosovou aerodisperziou.
Lokálne očné antihistaminiká tvoria neoddeliteľnú súčasť komplexnej liečby alergickej nádchy, pretože väčšina alergikov má okrem nosových aj očné prejavy alergie ako svrbenie, slzenie, rezanie a začervenanie očí.
Účinnosť kromoglykanov v porovnaní s predchádzajúcimi skupinami liekov je nižšia a nevýhodou je i potrebné podávanie 4-5 krát denne. Sú liekom voľby u veľmi malých detí.
Lokálne dekongestíva, ktoré sú u nás na voľný predaj sú vyhradené len pre ťažké nepriechodnosti nosa, a to len na veľmi obmedzený čas (cca 7 dní) pre ich početné a niekedy závažné nežiaduce účinky. Jedným z najčastejších vedľajších účinkov je poškodenie riasinkového epitelu nosovej sliznice s následným prechodom do ťažko liečiteľnej formy nádchy, tzv. rhinitis medicamentosa (liekmi spôsobená nádcha). Príčinou je konzervačná látka benzalkonium chlorid, ktorú tieto lieky obsahujú.
Pomerne často však môžu byť lokálne dekongestíva úspešne nahradené lokálnymi antihistaminikami a kortikosteroidmi.
V súčasnosti v rámci globálneho otepľovania peľová sezóna trvá takmer od februára do októbra, preto často u veľkého percenta pacientov alergická nádcha trvá nepretržite 9 mesiacov. Je potrebné, aby takto postihnutí pacienti užívali liečbu dlhodobo, bez rizika vedľajších účinkov. Veľmi častý je súčasný výskyt alergickej nádchy s prieduškovou astmou. Alergická nádcha sa zaraďuje medzi tzv. predastmatické stavy. Vzniku astmy veľmi často predchádza niekoľkoročný priebeh nedostatočne liečenej alebo neliečenej alergickej nádchy.
MUDr. Klára Kossárová, Klinická imunológia a alergológia, Bratislava
