Detstvo
José Martí sa narodil 28. januára 1853 v Havane. Oproti svojim vyššie zmieneným kolegom zo strednej Európy bol o nejaký ten rok mladší, avšak svojou láskou k poézii ich smelo dohnal. Už ako 15-ročný vydal svoje prvé básne a o rok nato založil vlastné noviny La Patria Libre (Slobodná vlasť). Práve v nich vyšla báseň Abdala, ktorá popisuje oslobodenie imaginárnej krajiny. Za svoju revolučnú povahu si počas desaťročnej vojny (1868 – 1878) zaslúžil 6 mesiacov nútených prací a neskôr aj deportáciu do Španielska, v ktorom získal diplomy z práva, filozofie a literatúry.
Cestovateľ
Španielsko, Francúzsko, Anglicko, Guatemala atď. Martí prežil časť svojho života aj na cestách, kde sa popri poézii a publicistike stihol venovať aj učiteľstvu či právu. V Mexiku sa stretol so svojou budúcou ženou Carmen a počas pobytu vo Venezuele založil časopis Revista Venezolana, ktorému však stihli vyjsť len dve čísla pred tým, než bol vyhnaný do New Yorku.
80. roky v New Yorku
New York sa stal pre Martího politickú kariéru kľúčovým. Tu sa začal naplno venovať svojmu snu a hlavnou témou jeho prací sa tak stala nezávislosť Kuby. Jeho básne a eseje vychádzali v anglickom aj španielskom jazyku a mal tiež vlastný stĺpec v novinách La Nación, ktoré vychádzali v Argentíne, a Opinión Nacional z Venezuely. Pre deti založil časopis La edad de oro (Zlatý vek).
Nezávislosť Kuby
V roku 1892 sa stal jedným zo zakladajúcich členov a prvým zástupcom Kubánskej revolučnej strany. Spolu s bývalými veliteľmi armád Máximom Gómezom a Antoniom Maceom vymysleli plán invázie na Kubu, ktorý realizovali o tri roky neskôr, keď vyplávali z New Yorku. Počas zastávky v Dominikánskej republike Martí sformuloval známy dokument Manifest z Monte Cristi, v ktorom predstavil idey, dôvody a ciele vojny za nezávislosť. K vylodeniu došlo v apríli 1895. Martí vydržal na bojovom poli viac ako mesiac, kým nebol 19. mája 1895 zastrelený pri Dos Ríos.
Jeho príbeh inšpiroval o niekoľko desaťročí neskôr ďalších revolucionárov na čele s Fidelom Castrom a Che Guevarom. Verše zo zbierky básní Versos Sencillos boli zakomponované do známej vlasteneckej piesne Guantanamera.